Allmetal

Plánované stretnutie 09:15 pred Metrom v Žiline, a nasledujúci odchod. Avšak nie vždy je všetko tak ideálne aký je plán. 09:22 sme zistili že nám tečie vak na vodu. Odchod nakoniec až 12:00, avšak vak a voda úspešne aspoň ako-tak opravená. Tak vyrážame. Dve autá, dva Patroly, traja chlapi, jeden chlapček. Ideme smer Žilina - Košice - Oradea. Príjazd do mesta večer cca o pol deviatej. Hľadáme ešte obchodné centrum, a nejakého operátora kvôli dátovej karte. Neúspešne. Trošku sa pomotkáme po meste, a ideme hľadať miesto na spanie. 21:40 sme zakotvili pri priehrade, nie až tak daľeko od mesta. Dnešná bilancia? 558km. 

 

 

 

 

Budíček až 09:00, začína pršať. Nejaké tie raňajky, a potom smer Oradea, kúpiť tú dátovu kartu. Stretli sme veľkého fanúšika offroadu, pozval nás na neďeľu na stretnutie miestnych offroaďákov. Vymiename si kontakty. Okolo obeda konečne vyrážame smer hory. Prší. Druhú noc nocujeme pri veľkej vodnej nádrži. 

 

   

 

 

Stále prší, je hmla. Ideme len vyššie a vyššie. V jednom kamenistom výjazde zrazu rana, a začala nám škrieť guma o podbeh. Zisťujeme že  máme ohnuté, skoro zlomené ľavé zadné rameno. Demontujeme ho, a ideme hľadať dole v nejakej dedine zváračku. O približne hodinu a pol máme rameno zvarené, nahodené, a pokračujeme v ceste nahor. Myslíme si že chodíme po krásnych hrebeňoch, ale pri viditeľnosti ledva 30 metrov si výhľady moc neužívame. Podľa mapy zakladáme kemp na vrchole nejakého kopca. Neskoro večer keď sa hmla dvihne konečne vidíme trošku do okolia, a poviem Vám, tie pohľady naspäť tam kade sme išli, fakt  stáli za to.

 

   

 

 

Ráno sa zobúdzame opäť do hmly. Bez raňajok vyrážame. Snažíme sa dostať smerom k najvyššiemu kopcu v tejto oblasti. Cestou v trošku nižších polohách raňajkujeme. Museli tam byť krásne výhľady, len škoda že sme ich nevideli. V jednej chvíli mi to mierne skĺzlo z cesty, a problém bol na svete. Skoro sme to dali na búdu. Prvý krát schádzame do dediny. Kupujeme nejaké pečivo, tankujeme naftu. Opäť vyrážame smer kopce...

 

   

 

 

Počasie sa nám umúdrilo a je ako-tak pekne. Konečne si môžme aspoň trošku pozrieť tú nádhernú Rumunskú prírodu. Úspešne sa nám podarilo dostať do nášho cieľa ktorým bola najviššia hora pohoria Bihory, s rovnommeným názvom Muntele Bihor. Robíme nejaké fotky a vyrážame smerom nadol. Pri hľadaní nejakej peknej lúčky na spanie sme narazili na partiu poľovníkov, ktorý nám povedali že tam kam ideme by sme nemali ísť, resp., že nám dovolia prejsť, ale nech sa tam v okolí moc nezdružujeme. Po nejakých piatich kilometroch nachádzame krásnu lúčku na založenie tábora, tak sme sa rozhodli že prespíme, a urobíme nejaké tie nevyhnutné opravy. Zhadzujeme spojovačku na Patrolen aby sme ju vyrovanali a pri povoľovaní kolesa sa mi podarilo odlomiť dva štifty na pravom kolese, a uhnúť tri štifty na ľavom. No čo už, zajtra to pôjde asi najkratšiou a najľahšiou cestou dole. Aj napriek tomuto problému máme nádherný večer, na našej lúčke nám celý večer robí spoločnosť sedem takmer divých koní...

 

   

 

 

Ráno vstávame, a ideme pomaly domov. Ako schádzame dole, tak zisťujeme že sme spali nad nejakou baňou. A keď sa dne údolia znenazdajky objavíme za žltou rampou zo zadu, s veľkým nápisom upozorňujúcim na zákaz vstupu a zvýšenú rádiáciu, zisťujeme že asi niečo nebude v poriadku... Už chápeme prečo nás tý poľovníci posielali inam. Len spätne pri obede zisťujeme že to bola bývalá sovietska baňa na urán, ktorá sa posledných pár rokov používala ako skládka jadrového odpadu. Naštastie od roku 2008 uzavretá. Fúkame gumy, a ideme už len po "dobrých" asfaltových Rumunských cestách domov...